Detské vnímanie hudby

Detské vnímanie hudby

Niektorí rodičia, ktorí sú hudobne nadaní a hre na hudobný nástroj alebo spevu sa venujú od malička majú tendenciu k hudbe viesť aj svoje deti. Tieto deti toto nadanie často zdedia a hudbe sa podobne ako ich rodičia venujú. No sú aj deti, ktorých rodičia nemajú žiadny vzťah k hudbe, a aj napriek tomuto „hendikepu“ dokážu hudbu vnímať častokrát lepšie ako ich deti z hudobných rodín. V tomto prípade môžeme hovoriť o prirodzenom talente dieťaťa.

Už u najmenších detí môžeme pozorovať, či ich hudba zaujme, alebo im nič nehovorí. Ak dieťatku dáte do ruky hudobnú knižku a ono si ju so záujmom obzerá a začne zvuky napodobňovať, tak je zrejmé, že dieťa bude mať k hudbe vzťah. Neznamená to však, že z neho bude určite spevák, hráč na klávesové nástroje či akustickú gitaru. Môže byť len pasívnym poslucháčom hudby.

Niektoré väčšie deti obľubujú hudobné darčeky. Chlapci spravidla bubny, či gitary a dievčatá skôr flauty, husle, klavír, či mikrofón, do ktorého môžu nahlas spievať. Malé dievčatá sa často radi predvádzajú a pre svojich rodičov si vedia prichystať aj nejaký ten koncert, kedy očakávajú, že ich rodičia za ich výkon pochvália. Oblečú si mamine dlhé slávnostné šaty, o ktoré zakopávajú, na hlavu si dajú sestrin príčesok z ľudských vlasov a minú kvantá šminiek, aby vyzerali staršie. Postavia sa pred mikrofón a s výrazom svetovej speváčky Vám zanôtia známu slovenskú pesničku „Kohútik jarabý, nechoď do záhrady“. Aj keď na Vás toto detské vystúpenie môže pôsobiť skôr humorne ako umelecky, je dobré svoje dieťa za jeho spevácky výkon pochváliť a odmeniť poriadnym potleskom. Hoci tušíte, že z Vašej malej princezničky nikdy speváčka nebude, nedávajte jej to najavo. Mohli by ste jej tým znížiť sebavedomie a v budúcnosti by mohla mať obavy z toho, či sa niekedy dokáže v niečom presadiť.